Je možná nútená hospitalizácia?

Dobrý deň,
obraciam sa na Vás vo veci choroby mojej matky. Dlhodobo žije sama a zrejme v dôsledku toho sa u nej vyvinula psychická choroba, ktorú až neskôr diagnostikoval lekár.
Pred niekoľkými rokmi bývala v Bratislave vo svojom byte a keď sa od nej odsťahoval brat, začala byť agresívna na susedov okolo seba. Vyhliadla si toho suseda, ktorý býval na poschodí pod ňou a doslova ho terorizovala: pľuvala na neho, keď bol na balkóne, búchala do podlahy, volala na neho takmer denne políciu s odôvodnením, že dotyčný varí „drogy“ – dokonca dosiahla to, že toho chudáka zobrali policajti na odber krvi (samozrejme nič z toho sa nepotvrdilo). Toto svoje správanie zdôvodňovala tým, že dotyčný sused na ňu útočí zo svojho bytu cez podlahový panel, že na ňu púšťa akési chemikálie, že leje do svojej vane smradľavú alebo vriacu vodu a tá potom prechádza do jej bytu – nesmierne veľa vymyslených útokov, ktoré prirodzene v realite neexistovali, ale ona ich cítila a vnímala.  Došlo to až tak ďaleko, že obyvatelia toho vchodu spísali žiadosť na bytové, aby matku z paneláku vysťahovali. Na to margo sa presťahovala do Levíc, kde bývam ja a problémy začali nanovo. Býva v paneláku a tentoraz si našla svoje „obete“ v byte nad ňou. Znova v tom byte varia drogy, pálenku a žije v tom, že ju chcú z jej bytu vyštvať. A aby to dosiahli, púšťajú do nej elektrinu, striekajú na ňu „drogové chemikálie“  – zase cez stropný panel. Doma chodí s klobúkom na hlave alebo s dáždnikom, aby sa ochránila pred domnelými útokmi.
Pred asi piatimi rokmi  som s ňou chcela zájsť za psychiatrom, čo rezolútne odmietla. Lekár chápal našu situáciu a bol ochotný ísť za ňou domov s tým, že ona nevedela, že ide o psychiatra. Po návšteve u nej jej diagnostikoval paranoidnú schizofréniu. Predpísal Haloperidol, ktorý si mama dvakrát zobrala a potom už viac nie – povedala, že sa po tabletkách cíti malátna. Po mojom rozhovore so všeobecným lekárom jej on začal predpisovať haloperidol kvapky – síce v menšej účinnej dávke, ale aspoň. To ju trochu utlmilo ale keď sa nešťastnou zhodou okolností dozvedela, že ide o psychiatrické lieky, odmietla ich užívať. V súčasnosti je stav taký, že týždenne 2 až 3-krát volá na susedov policajtov, ktorí už tlačia na mňa, aby som s ňou urobila poriadok. Okrem toho vykrikuje z okna bytu nadávky, v byte stále kričí na „cigánske kurvy“ v byte nad ňou, celý deň jej beží veľmi nahlas rádio, aby susedia nad ňou nevedeli, čo robí; drevenou tyčou búcha do svojho  stropu, lebo podľa nej ženy v byte nad ňou ju sledujú a oblievajú ju akousi chemikáliou. Niekedy má pri dveriach bytu prichystanú sekeru alebo nôž – keby niekto sa k nej dobíjal. Vypína si vodu do bytu, lebo susedia jej vodu kradnú. Donedávna si vypínala aj elektrinu, ale podarilo sa jej vyraziť poistky na celom paneláku a ostatní obyvatelia jej hrozili, že bude musieť zaplatiť výjazd elektrikárov, tak momentálne elektrinu nechá tak. Obyvatelia paneláku tlačia na mňa, aby som riešila jej stav a ja neviem, čo robiť. Doktor, ktorý ju diagnostikoval, už v LV nerobí. Išla som za iným psychiatrom a ten mi povedal, že okrem mňa sa na ňu nikto nesťažoval a teda nemá na základe čoho podniknúť nejaké kroky. 
Matka dovŕšila 79 rokov a evidentne ju jej stav ničí. Za posledných pár mesiacov schudla asi 15kg; pridružili sa somatické ťažkosti – problémy s trávením, vyčerpanosť do tej miery, že nevládze prejsť ani 100 metrov do obchodu, bolesť v okolí srdca …. Potrebovala by hospitalizáciu, ale dobrovoľne nikdy s tým nebude súhlasiť. Viete mi niečo poradiť? Je to veľmi ťažká situácia a už neviem, čo ďalej.
Ďakujem
Mgr. Viola Šallai