Dobry den. Neviem kde zacat, pretoze v poslednej dobe sa nedokazeme zhodnut s priatelkou v nicom. Ona robi veci tak, ze cloveka zneisti, zenie stale rychlo, rychlo niekde a vobec to nema zmysel, pretoze ked ja robim riesenia, vidiet ako to je koordinovane. Pravdepodobne nevie prehltnut tuto skutocnost, ze tie riesenia davam lepsie a potom mame preto len hadky. Pamatam si vela veci a ked chcem diskuskutovat a prebrat tu vec, neda sa to. Neprizna si chybu, hned to zmeni a vsunie tam nieco ine co akoze tym myslela atd. Jej okolie to same vidi, upozornuje ju na jej spravanie, ale to len tak aby sa sami nedostali do nejakej hadky. Vsetko mi to potom ide v hlave prasknut, mam nepravidelny spanok, uzivam Lexaurin 3mg, ale nepovazujem to za riesenie. Ona ked si lahne, tak zaspi ihned. Clovek si ma spominat na krasne chvile, ale ja to v poslednom obdobi nedokazem, nedozakem sa na nu pozriet, nedokazem ju pohladkat, nedokazem jej povedat pekne slovo, pretoze vsade uz vidim len a len chybu. V zaciatkoch to bolo vsetko fajn, stale bola chvala, podrzal som ju v tazkych chvilachm, ale ono ako by to vsetko zmizlo na zaklade niektorych veci, ktore vtedy hovorila. Ja som sa potom vyjadril, aby si davala pozor, pretoze mna taketo spravanie prestane neskor bavit - stalo sa. Teraz uvazujem skor nad tym, ze len spolu ostaneme (kvoli jej dietatu) a budem radsej nestastny, pretoze by som tym sposobil bolest nielen jej celej rodine, ale aj mojej, keby som odisiel. Co sa tyka komunikacie, ta je stroha a kedze sme aj obaja tvrdohlavi, tazko sa hladaju potom extra spolocne slova. Ked sme v spolocnosti, smejeme sa vsetci, pretoze nemam problem sa s niekym bavit a smiat, ale akonahle prideme domov, som opat v tom istom, bezduchom, kedy hladim do stropu nad postelou. Viem, ze aj ja mam vinu na tom, ale skor som presvedceny, ze niektori ludia su si sudeni a niektori nie. Poznam takych, ktorym ten vztah zavidim a aj ked pride niekedy u nich ku hadke, vzdy sa to da dokopy. U mna je to skor tak, ze ked som niekde prec a mam sa vratit, nemam naladu sa s nimi bavit. Proste som prisiel a basta.......Myslite, ze je lepsie ostat nestastny a nerozbijat to pekne v okolitej rodine, alebo to radsej skoncit v klude????