Po mnohych hadkach v nasej rodine mam pocit, ze skoro za vsetkymi stoji konfliktnost mojej mamy. Je neuveritelne, z coho ona dokaze urobit obrovsku tragediu. Ako keby vyhladavala ten adrenalin. Neviem si to vysvetlit. Hociaka malickost a je ohen na streche. Nevadilo by jej, ak by som jej naburala auto a v iny moment by ju nasrdilo aj tricko, co mam na sebe.

Vtedy vytiahne vsetky mozne veci z minulosti, vykrici vsetko, co len moze. Uraza celu rodinu, vsetci sme vtedy najvacsie, nevdacne, neschopne svine, hovori, ze by najradsej zomrela atd. a to vsteko pre malickost. Ziape po nas, nema ziadnu uctu. Chvilu place, potom zazvoni telefon a uz sa smeje. Potom vola kamaratkam a zas place do telefonu, co sme jej "vyviedli"... Manipuluje ludmi, prehana, vymysla si, vsetci ju lutuju a nikto netusi, kde je pravda.

Mam pocit, ze to neskonci dobre, niekto to uz nevydrzi a stane sa tragedia... Neda sa tolke roky prehliadat urazky a ponizovanie...

Je vybusna a konfliktna povaha nejaka porucha? Da sa s tym nieco robit? Ako reagovat vo vyhrotenej situacii?

Ak by som jej spomenula pomoc u psychologa, tak by to vzala ako obrovsku urazku, nevdacnost a ponizenie. Myslim, ze ani nikto z rodiny nema zaujem o vyriesenie problemu. Ked sa o tom bavime, tak kazdy sa vie len stazovat a neprizna si chybu.