Dobrý deň, Tomáš!

Ťažko mi je z Vašej otázky posúdiť, nakoľko je dôvodom vašich konfliktov Vaše, či priateľkine správanie. Komunikácia vo vzťahu (a aj konflikty v ňom) sú vždy o dvoch ľuďoch, každý z nich má na nich svoj väčší či menší podiel. Poznám zatiaľ len Váš pohľad na vec, možno ak by podobý list písala prieteľka, videla by problém v úplne iných oblastiach. Dôležité však je, že máte úprimný záujem na vzťahu pracovať. Ako najvhodnejšia možnosť sa mi javí vyhľadať vo Vašom okolí psychológa/ičku, a buď vo dvojici, alebo ak priateľka nebude chcieť, tak aj individuálne prebrať, čo je možným zdrojom Vašich konfliktov a ako to riešiť. Skúsený/á terapeut/ka Vám v osobnom kontakte môže pomôcť odhaliť aj "chyby", ktoré si Vy sám neuvedomujete, odkryť Vaše slepé miesta. Dovtedy však aspoň niekoľko doporučení, ktoré by Vám mohli pomôcť:

• neprestávajte s chválením toho, čo sa Vám páči, čo si na priateľke ceníte.
• keď potrebujete vyjadriť kritiku, skúste ju skĺbiť s pochvalou, napr.: Páči sa mi, ako si zvládla to, či ono, možno by to bolo ešte lepšie, keby si doplnila (Opravila...) to a to.
• nie je dôležité len to, čo hovoríte, ale najmä spôsob, akým to hovoríte (formulácia, tón hlasu, gestá...), aby z Vášho vyjadrenia bolo cítiť najmä snahu porozumieť a pomôcť, a nie nejaké dokazovanie toho, kto je lepší, či presviedčanie o svojej pravde. Podstatné pri tom je, aby ste boli o tom vnútorne presvedčený, aby ste vo svojov vnútri mali na pamäti, že si svoju priateľku vážite, a že to, čo práve riešite je len drobné aktuálne nedorozumenie, ktoré môžte spoločne vyriešiť.
• ak bude pri hádkach vyťahovať staré veci, skúste akceptovať jej názor, ale nediskutovať o tom a vrátiť sa k tomu, čo práve rozoberáte. (napr.: Verím Ti, že môj vzťah s rodičmi vnímaš takto, ja mám na to iný názor, môžme sa o tom porozprávať niekedy inokedy, v kľude. Teraz sa ale skúsme radšej vrátiť k tomu, čo sa dialo dnes, ako by sme to mohli vyriešiť?)
• a ak chcete, môžte si niekedy v kľude s priateľkou sadnúť, spýtať sa jej, ako Váš vzťah vníma ona, čo sa jej nepáči, čo ju teší, čo by potrebovala. Vypočujete ju však do konca, ak aj bude hovoriť niečo, s čím nebudete súhlasiť, nechajte ju dopovedať, nevysvetľujte, neobhajute sa, len sa skúste pozrieť na Váš vzťah jej očami. Nechajte si potom aspoň pár hodín (možno aj pár dní) čas, kým budete reagovať, aby ste našli v sebe a následne aj spolu s priateľkou cestu, ktorá Vás viac zblíži.

Všetky tieto kroky nie sú ľahké, budú vyžadovať veľa energie a ochoty pracovať na sebe. Budovanie vzájomnej dôvery je dlhý, často celoživotný proces. Verím však, že ak vytrváte dostatočne dlho a nenecháte sa odradiť počiatočnými nezdarmi, konflikty sa zmiernia a časom aj Vaša priateľka bude ochotná a schopná niektoré veci na sebe meniť. Nebojte sa však pri tom vyhľadať aj odbornú pomoc.

Prajem Vám pri tom veľa trpezlivosti a odvahy, držím Vám palce

Lenka Endrödiová